Zásady tvorby SOČ

Podmienky pre odovzdanie súťažnej práce

Neoddeliteľnou súčasťou odovzdanej práce je:

prihláška s výstižným popisom práce ( stručný obsah a popis riešenia, ktorý musí byť spracovaný tak, aby bol použiteľný k publikovaniu, rozsah je vymedzený rubrikou na prihláške ). V prihláške musí byť čitateľne uvedené celé meno a priezvisko autora prípadne autorov, dátum narodenia, číslo občianskeho preukazu, adresa školy a bydliska , jazykové znalosti, číslo odboru, prípadne telefónny, e - mailový kontakt, prihláška do prehliadky SOČ
práca sa predkladá v troch vyhotoveniach v štátnom jazyku, zviazaná, ostatné prílohy, ktoré sa nedajú predložiť v troch vyhotoveniach, musia byť priložené k originálu, ktorý musí byť zreteľne označený ako výtlačok č. 1.

Štruktúra práce

Obal
Titulný list
Obsah
Úvod
Jadro (hlavný text)
- metodika spracovania
- teoretické východiská
- vlastná práca
- riešenie
- zhodnotenie výsledkov práce
Záver
Zoznam použitej literatúry
Prílohy

Obal práce

Na obale musí byť uvedené:
škola a jej presná adresa, Stredoškolská odborná činnosť, číslo a názov súťažného odboru, názov práce, meno a priezvisko autora ( spoluautorov ), rok dokončenia práce. Názov práce má vystihovať jej zameranie a nemá byť dlhý.

Titulný list

Na titulnom liste práce SOČ musia byť uvedené tieto údaje:

súťažný odbor
názov práce
text: Stredoškolská odborná činnosť
meno autora alebo každého člena autorského kolektívu v abecednom poradí
ročník štúdia, názov a presná adresa školy, ktorú autor navštevuje
meno konzultanta ( uvádza sa s titulmi )
miesto a rok napísania práce ( uvádza sa jedno mesto a jeden rok, kedy bola práca dokončená, napríklad Bratislava 2002 )

Názov prezentuje prácu, a preto by mal vystihovať jej zameranie alebo problém, na ktorý sa zameriava. Názov musí súvisieť a zodpovedať obsahu práce a musí byť terminologicky správny.

Obsah

Obsah sa uvádza na začiatku práce. Sú v ňom prehľadne uvedené názvy všetkých kapitol, ktoré práca obsahuje spolu s jej číslom, ako aj s číslom strany. Kapitoly číslovať veľkými arabskými číslicami (vzor: 1 Názov kapitoly), podkapitoly značiť (vzor 1.1 Názov podkapitoly, alebo podkapitola podkapitoly 1.1.1 ).
Prvou číslovanou stranou práce je úvod ( strana číslo 1 ), poslednou spravidla záver. Ak je potrebné, prílohy majú vlastné číslovanie.

Úvod

Obsahuje stručný úvod do problematiky - dôvod, prečo sa autor rozhodol vypracovať prácu na danú tému. Stanovuje cieľ práce, jej poslanie a presné vymedzenie problému, ktorým sa práca zaoberá.
V úvode nie je potrebné rozvíjať teoretické informácie, má byť stručný a výstižný a má prezentovať nasledujúci obsah práce. Odporúčaný rozsah je jedna až jeden a pol strany. V úvode možno tiež poďakovať tým, ktorí riešiteľovi pomohli odborne a metodicky vypracovať prácu.

Metodika

V metodike autor definuje postup a metódy spracovania. Stručne sa opíšu pracovné postupy, prístrojová technika ( značka, výrobca, parametre prístroja ) a podmienky, v ktorých sa informácie získavali. Je to dôležité najmä pri používaní experimentálnych techník. Prehľadne, ale podrobne sa v nej uvádza súbor vzoriek, miesto a spôsob ich odberu. Metodika musí byť písaná tak, aby si čitateľ vedel urobiť verný obraz o spôsobe autorovej práce a predstavu o tom, nakoľko môže porovnávať jeho výsledky s výsledkami iných autorov. Pri prebranej metodike od iného autora musí autor uviesť jeho meno. Podľa informácií v metodike by sa mali dať uskutočnené merania a pokusy presne zopakovať.

Teoretické východiská

( Kapitola môže mať aj iný názov, napríklad všeobecná charakteristika, teoretická analýza problematiky a pod. ). Teoretická časť čitateľa stručne informuje o poznatkoch, ktoré boli v danej oblasti už publikované. V tejto časti sa používa množstvo citácií a prebraných informácií od rôznych autorov, preto by sa malo pri každej z nich uvádzať, odkiaľ pochádza ( pozri kapitoly: Zoznam použitej literatúry a Ako citovať literatúru ) . V teoretickej časti by sa mali uvádzať len informácie, ktoré s riešenou problematikou priamo súvisia. Odporúčaný rozsah teoretickej časti práce je do 5 strán.

Vlastná práca

Ťažisko vlastnej práce tvoria výsledky. V tejto časti sa nachádzajú len vlastné výsledky, zistenia a pozorovania. Výsledky meraní a stanovení je vhodné spracovať do tabuliek a grafov ( pozri časť tabuľky a grafy ). Pozorovania je vhodné doplniť nákresmi, mapami a fotografiami. Rozsiahlejšie tabuľky a grafy sa obyčajne umiestňujú do príloh, pričom v texte sa musia nachádzať odkazy na ne. Údaje uvedené v tabuľke alebo v grafe sa nemusia nachádzať aj v texte.
Výsledky sa majú podávať stručne, zrozumiteľne a prehľadne. Na tie najdôležitejšie musí byť čitateľ textom upozornený, inak sa údaje nekomentujú. V tejto časti by sa nemali vyskytovať úvahy a porovnania s inými autormi.

Riešenie

( Kapitola môže mať aj iný názov, napríklad vystihujúcu podstatu alebo riešenie problému ).
V tejto časti sa interpretujú najdôležitejšie a najvýznamnejšie zistenia a výsledky hlavne tie, ktoré majú veľký význam vo vzťahu k riešenému problému a nadväzuje na predchádzajúcu časť práce. Musí dávať odpovede na otázky a ciele vytýčené v úvode. V tejto časti autor vyjadruje svoje názory a postrehy k skúmanej problematike. Výsledky porovnáva s literatúrou a vyslovuje z nich vlastné závery - dedukcie. Medzi ne patrí aj konkrétne vlastné riešenie, alebo vlastný návrh na vyriešenie problému, ktorý práca sleduje. Tieto časti treba osobitne vyzdvihnúť, napísať, ako by sa dali vlastné návrhy či poznatky autora, prípadne spoluautorov uplatniť v praxi.

Záver

Záver stručne zhodnocuje dosiahnuté výsledky a splnenie vytýčených cieľov, zdôrazňuje nové odlišné fakty, ich objektivitu, význam a možnosti využitia v praxi. Nemá obsahovať rozbory a štúdie, ktoré patria do diskusie. Záver prezentuje autorov názor na daný problém a jeho riešenie. Musí vyzdvihovať prínos jeho návrhov a poukázať na spôsob ich realizácie. Záver by mal načrtnúť ďaľšiu perspektívu práce v danej problematike so získanými poznatkami. Odporúčaný rozsah je jedna až jeden a pol strany.

Zoznam použitej literatúry

Ide o zoznam použitej, nie naštudovanej literatúry. Pomocou neho sa má čitateľ práce dostať k pôvodným prameňom, ktoré boli citované v práci, a nie dozvedieť sa o autorovom teoretickom rozhľade. V zozname použitej literatúry sa teda uvádza iba literatúra citovaná v texte. Zoznam musí byť v abecednom poradí. Pre doplnenie pozri kapitolu " Ako citovať literatúru".

Poďakovanie

Môže byť súčasťou práce v úvode - je to na rozhodnutí autora.

Prílohy

Pri písaní práce sa všetky netextové časti ( tabuľky, grafy, mapy, fotografie, CD, ... ) umiestňujú do príloh a sú uvedené na zozname príloh. Tie sú podľa potreby rozčlenené na jednotlivé časti ( poradie nie je fixné, väčšinou sa však tabuľky a grafy umiestňujú do prednej časti a fotodokumentácia na koniec príloh ).
Podľa charakteru môžu byť zviazané s textovou časťou, alebo dôsledne uložené vo zvláštnom obale tak, aby pri manipulácii s nimi nedošlo k ich poškodeniu, alebo k strate. Sú očíslované a uvedené na zozname príloh a môžu to byť :

nákresy ( ilustrácie )
tabuľky
grafy
mapy
fotodokumentácia a iný dokumentačný materiál
výpisy programov
audio alebo videokazety
diskety alebo CD

Nákresy ( ilustrácie )
Nákresy sa označujú v texte skratkou Obr. X ( obrázok ), alebo Fig. X ( figgure). Systém však musí byť jednotný, a tak sa skratky v jednej práci nesmú kombinovať. Každý nákres musí mať samostatný nadpis, a ak je potrebné aj legendu a grafickú mierku. V prípade, že nejde o vlastnú ilustráciu, musí byť uvedený autor, alebo zdroj, z ktorého je prebraná. Pri popisoch, ktoré sa nachádzajú priamo v obrázku, nesmie byť použité písmo menšie ako 1,6 mm alebo 6 bodov ( aby aj pri kopírovaní bolo čitateľné ). Ilustrácie majú byť prehľadné a zrozumiteľné. Ak je to možné, vyhýbať sa rôznym farbám, pretože tie sa kopírovaním práce stratia ( odporúčajú sa rôzne druhy výplní, šrafovanie ). Pokiaľ sa ilustrácia nachádza v texte ( ale väčšinou aj v prílohách ) , nadpis a popis sa píše pod ňou.

Tabuľky
Do tabuľky sa zoraďujú údaje vtedy, ak ich nie je možné prehľadne uviesť v texte. Označujú sa skratkou Tab. X ( tabuľka, table ). Každá tabuľka musí mať hore umiestnený nadpis, prípadne stručný sprievodný text. Ak je potrebná legenda, umiestňuje sa pod tabuľku. Pri uvádzaní analýz sa uvádza tiež pracovisko, kde bola analýza robená, prípadne analytik a použitá metóda. ( Tieto údaje by mali byť uvedené aj v metodike ). Údaje uvedené v tabuľkách sa nemusia opakovať v texte a grafoch. Keď ide o väčšiu tabuľku, svojim vnútorným usporiadaním by mala zodpovedať šírke strany.

Grafy a diagramy
Grafy a diagramy sú obdobou tabuľkového zápisu, avšak na ich znázorneniach sa mnohé javy a zistenia dajú veľmi prehľadne demonštrovať. Pre čitateľa sú veľmi zaujímavé ( pozri kapitolu " Ako zaujať formou práce" ) a očakáva, že sa z nich dozvie dôležité informácie. Tak treba aj grafy koncipovať. Majú byť pekné, ale zároveň jednoduché, prehľadné a presné. Ak je to možné, uprednostňujú sa čiernobiele dvojrozmerné grafy. Údaje uvedené v presnom grafe sa už nemusia uvádzať do tabuliek. V texte sa grafy označujú slovom Graf X. Každý graf má mať nadpis a prípadný sprievodný text. Písmo použité na popisy v grafe nesmie byť menšie ako 1,6 mm alebo 6 bodov. Časti tabuľky a grafy je možné v prípade potreby zlúčiť.

Mapy
Pri mapových prílohách je vhodné voliť jednotné vysvetlivky. Každá mapa musí obsahovať názov, grafickú mierku ( môže byť doplnená aj číselnou ), hlavné orientačné body ( kóta, sídlo, tok ) a označenie severu. Dôležitá je autorizácia mapy. Odporúča sa zjednodušený mapový výstup skúmanej oblasti. Skôr ako kopírovanie farebných kartografických materiálov sa odporúča vyhotoviť zjednodušený nákres danej oblasti prekreslením z mapového podkladu.

Fotodokumentácia a iný dokumentačný materiál
Pri fotodokumentácii musí mať každá fotografia vlastné označenie, nadpis, prípadne sprievodný text a meno autora fotografie. Často sa odporúča napísať aj dátum vyhotovenia. Fotografie musia byť ostré, kontrastné a vyhotovené na lesklom papieri. Oveľa výhodnejšie ako vlepovať fotografie je umiestniť ich do príloh pomocou priesvitných fotorožkov. Jednotlivé listy by sa nemali fotografiami preplňovať, odporúčané sú 2 fotky 9 x 13 na 1 stranu. Práca môže byť doplnená ďalším dokumentačným materiálom ako napríklad zbierka prírodných materiálov, hornín, skamenelín, biomateriálu, ale aj technické výkresy a katalógy. Súčasťou práce sú funkčné modely a technické zariadenia.

Funkčné modely a technické zariadenia
V technických odboroch býva často najpodstatnejšou časťou práce model, funkčný celok alebo technické zariadenie, trojrozmerná alebo dvojrozmerná učebná pomôcka a pod. Funkcia, činnosť a remeselnosť prevedenia sú kvalitatívne znaky práce. Každé takéto zariadenie musí spĺňať podmienky na bezpečnú činnosť podľa STN. Funkčné modely ( exponáty ) prináša autor až na ústnu obhajobu svojej práce. Ak k preukázaniu ich funkčnosti potrebuje inštalovať ďalšie zariadenie ( PC jeho parametre, pripojenie na internet a iné ), musí túto požiadavku uviesť v prihláške, aby ju mohol organizátor zabezpečiť.